Ugrás a tartalomhoz Lépj a menübe
 


Milan Choma:Stredoškolský učiteľ pod úpätím Tatier

2014.05.26

Milan Choma: Stredoškolský učiteľ pod úpätím Tatier

 

Bývam 40 rokov pod Tatrami, ktoré vnímam ako zázračný Boží oltár prírody. Pri pohľade naň sa v človeku vzbudzujú pocity krásy a dobra , vznešenosti a veľkoleposti, ktoré je potrebné pestovať nielen u žiakov, ale aj dospelých. Z vlastných skúsenosti však viem, že len veľmi málo  ľudí v pozná svoje okolie tak, aby mohlo aspoň v skromnosti informovať turistov a známych o tomto zázračnom prírodnom fenoméne. Nehovoriac o tom  koľko tajomných školských informácii skrývajú Tatry v svojej reálnej podobe. Preto som sa ako učiteľ matematiky a chémie pokúsil od r. 1987 vykročiť vo svojej pedagogickej práci najmä cestou poznávania  a propagácie života i diela významných  kežmarských učiteľov, priekopníkov poznávania Tatier formou mimoškolskej pedagogickej práce so žiakmi, dospelými a priateľmi. Podarilo sa mi sformovať na našej škole (Stredná odborná škola Garbiarska 1 v Kežmarku) skupinu žiakov,  učiteľov, nadšencov histórie a prírody do školského vedeckého divadielka s názvom Schola Humanitatis (Škola humanitou) Divadielko bolo aktívne takmer 25 rokov v priebehu  rokov 1987- 2012.

 

Začali sme v r. 1987 prezentáciou audiovizuálneho dramatického pásma o živote a diele J.M. Petzvala (1807-1891), rodáka zo Spišskej Belej a istý čas aj profesora matematiky na univerzite v Budapešti, tiež zakladateľa fotografickej dioptriky, ktorý potom celý život pôsobil vo Viedni. Na jeho miesto nastúpil na budapeštiansku univerzitu brat Otto Petzval (1809-1883), jeden z prvých tvorcov maďarskej vysokoškolskej  matematickej a technickej učebnicovej literatúry. V rodisku oboch bratov v Spišskej Belej ma ako začínajúceho učiteľa matematiky  fascinoval pohľad z okien tried školy na Belianske Tatry, ale aj údolie Doliny Zeleného plesa , patriace Kežmarku, ktoré už od detstva s rodičmi obaja bratia Jozef a Otto s otcom radi navštevovali. Preto sme do dramatického pásma radi tieto pohľady a informácie neskôr zakomponovali. Téma  bratov Petzvalovcov ma natoľko fascinovala, že sme odhalili pamätnú tabuľu na priečelí bývalej cirkevnej školy v Kežmarku v r.2001. V spolupráci s mestom Spišská Belá sme v r. 2007 vydali publikáciu o ich živote a diele. Mnoho kultúrnych aktivít    sa realizoval v rámci okresného Metodického združenia učiteľov tak, aby o oboch bratoch vedeli čo najviac predovšetkým učitelia nášho okresu.

 

V r. 1988 sa nám naskytla možnosť vytvoriť  dramatické pásmo o živote a diele učiteľa a rektora kežmarského evanjelického lýcea Georga Buchholtza ml., jeho otca Georga str. a brata Jakuba  dramatizáciou knihy Ivana Bohuša: Tatry očami Buchholtzovcov. Stalo sa to z príležitosti zápisu 300. výročia  narodenia Georga ml. do výročí UNESCO. Naše vystúpenie v Kežmarku bolo súčasťou vedeckej konferencie o jeho živote a diele a bolo organizované Slovenskou akadémiou vied. Spišský  Nemec a kežmarský rodák Georg Buchholtz jun. (1688-1737) bol autorom prvej tatranskej panorámy a priekopníkom poznávania Tatier a jaskýň na Slovensku. Svojich žiakov učil podľa  hesla „ Non scholae sed vitae discimus“ (Nie pre školu, lež pre život sa učíme). Preto svojich študentov vodieval často na exkurzné výlety najmä do Doliny Zeleného Plesa a Belianskych Tatier. Tam s nimi prevádzal rôzne prírodovedné výskumy najmä v oblasti botaniky, mineralógie, geológie a hydrológie.

 

Naše  divadelné predstavenia herecky simulovali tieto výskumy  tak, aby mali náučný charakter. Vystúpenia dramatického pásma mali  veľký úspech nielen  v kežmarskej verejnosti, ale aj na školách. Dokonca sme časti tohto pásma hrali aj v nemeckom družobnom meste Weilburg a v Bratislave  pri celoslovenských  aktivitách populárnej nadácie vysokoškolských a stredoškolských učiteľov  s názvom Schola Ludus (Škola hrou).  Neskôr sa v Kežmarku r. 2005  spoluprácou s mestom a školou odhalil rodine Buchholtzovcov  pamätník na mieste, kde bol rodný dom Georga Buchholtza ml. mladšieho, mineralóga Jakuba (1696-1758) a tiež otcov dom Georga str. Tento dom bol  neskôr  sídlom ďalšieho významného priekopníka poznávania Tatier prof. Alfréda Grosza. Súčasťou všetkých divadelných a osvetových aktivít  boli aj výstavy všetkých vyzbieraných archívnych a dostupných materiálov na našej škole a vo verejných priestoroch Kežmarku.

Téma Buchholtzovcov  rezonovala  v Kežmarku niekoľko rokov  aj formou tatranských túr Kežmarčanov do Veľkej Studenej Doliny a výstupu na Slavkovský štít. Veď prvý vystúpil na tento vrchol otec oboch bratov Georg Buchholtz str.(1643-1724), ktorý má pamätnú tabuľu v evanjelickom kostole vo Veľkej Lomnici. Na populárnych tatranských večeroch sme využívali aj zvláštny fenomén Buchholtzovcov – Dračí koňak ako zázračný Balsamum Carpathicum, či Balsamum Oleum Hungaricum, ktorý   vyrábal z kosodreviny Georg  Buchholtz str. ako pokračovateľ svojho predchodcu, Kežmarčana Christiána Augustin ab Hortisa(1598-1650), dvorného lekára cisára II. a III.  Na najstaršej tatranskej chate, Rainerovej chate, ktorú má v prenájme môj bývalý učiteľský kolega  Dr.Peter Petras  sme prezentovali aj tzv. Dračí koňak, nakoľko Georg Buchholtz ml. výskum jaskýň spájal so životom drakov. Viaceré fenomény Tatier ako sú minerály, herbáre, obrázky tatranských kvetov , horolezecká jaskyniarska, či lyžiarska výstroj  boli využívané pri organizovaní Tatranských večerov k jednotlivý tatranským témam na ktoré sme si privolávali povolaných kežmarských odborníkov Tatier. Tak odzneli témy horolezectva, lyžovania, jaskyniarstva, tatranských chát a chatárov, botaniky, fauny a poľovníctva, mineralógie, ale aj paragleidingu, literatúry, astronómie, výtvarnej tvorby, fotografie, významných  osobnosti Tatier a osobnosti hudobného , literárneho, či výtvarného  života v Tatrách. Na týchto  asi 23 tatranských večerných stretnutiach s priemernou účasťou cca 70 dospelých a mládeže  postupne vzniklo neformálne priateľstvo a pocit spolupatričnosti k Tatrám a k svojmu mestu.

 

Nezabudli sme ani na autora  prvého výstupu na tatranský štít ( pravdepodobne Kežmarský štít), cisárskeho matematika a astronóma, významného geografa  a populárneho tvorcu kalendárovej literatúry Dávida Frölicha (1595-1648). Karpatsko-nemecký spolok v Kežmarku mu na jeho dome v r.1995 odhalil pamätnú tabuľu a naše divadielko odohralo pre verejnosť a školy dramatické pásmo kežmarskej spisovateľky Nory Baráthovej. Neskôr v r.2006  sme simulovali dobový prvovýstup na Kežmarský štít, ktorého krátky úryvok bol dokonca odvysielaný aj slovenskou televíziou. Meno súkromného kežmarského učiteľa Dávida Frölicha formovaného ako sirotu na kežmarskom lýceu sa tak dostalo  do širšieho povedomia aj vďaka maďarskej historičke  Jolane Zemeplénovej, autorke publikácie Dejiny fyziky na Slovensku.  V svojich náučných  aktivitách naše  divadielko využívalo  tiež  prvotné fyzikálne poznatky  Frölicha v oblasti akustiky a atmosférického tlaku.

 

Ďalším kežmarským učiteľom a priekopníkom tatranskej floristiky bol  kežmarský rodák Thomas Mauksch(1749-1832), neskôr  evanjelický farár vo Veľkom Slavkove. Zaslúžil  sa aj o založenie Starého Smokovca. V rámci spolupráce s kežmarským Evanjelickým zborom  a mestom Kežmarok sa  odhalila v r. 2000  pamätná tabuľa na jeho dome a odohrali sme dramatické pásmo v priebehu metodického dňa učiteľov. Naša žiačka  napísala o jeho živote a diele študentskú odbornú prácu, ktorá postúpila do krajského kola. V Starom Smokovci existuje Maukschov náučný chodník  s historickými informáciami o vzniku tejto centrálnej tatranskej osady. Maukschove  dielo o Tatrách nie je doteraz patrične využité na našich školách, tak ako aj  prínos jeho spolupracovníka, švédskeho botanika Görana Wahlenberga (1780-1851).

 

V r.2005  sme Wahlenbergovi  v spolupráci s mestom Spišská Belá odhalili pamätnú tabuľu na chate Plesnivec v Belianskych Tatrách. Nezabudnuteľné boli v r.2004 aj Švédske Wahlenbergove dni v Kežmarku. Zorganizovali sme ich v spolupráci s medzinárodným vzdelávacím projektom  Comenius - Nils Holgersson   (zučastnené školy zo švédskej Lulei, fínskeho Oulu, nemeckého Boppardu , maďarského Keszthely, ruského Saratova a kežmarskej školy ZŠ Nižná brána ). Medzinárodná spolupráca škôl sa  tu premietala do spoločnej výtvarnej a písomnej  tvorby žiakov v stvárnení svojho životného prostredia  so zameraním na botaniku. Veď prednáška zakladateľky tohto projektu Švédky Kerstin Kajlert o prírode Švédska a pohnutom živote Görana Wahlengerga, alebo aj prezentácie  audiovizuálnych obrázkov krásy Tatier tatranského fotografa Milana Legutkyho sa vryli hlboko do sŕdc všetkým prítomným dospelým a žiakom. Prvotným aktom však bolo odhalenie pamätnej tabule bratom Genersichovcom na ich rodnom dome. Veď práve významný kežmarský pedagóg a historik európskeho významu Johann Genersich (1761-1823),  mineralóg, geológ, geograf a historik Christián (1759-1825), či botanik Samuel((1768-1844) úzko spolupracovali s Göranom Wahlenbergom počas jeho návštevy Tatier v r. 1813.

 

Stále obdivujeme entuziazmus a nadšenie potomka Johanna Genersicha, Dr.Tankó Attilu, ktorý svojou  nezlomnou vôľou naspäť  odkrýva  už viacero rokov svetlú pamiatku svojich predkov. Veľkú pomoc  a podporu má aj vďaka Vášmu múzeu. Naďalej  chceme  Dr. Tankovi  podľa svojich možnosti na Slovensku pomáhať. Veď z jeho úsilia boli zorganizované na Slovensku, Poľsku a vo Viedni tri konferencie s hodnotením diela týchto troch významných kežmarských bratov.  Tak sme  sa postupne dostali k menám ďalších kežmarských profesorov, priaznivcov Tatier a spolupracovníkov bratov Genersichovcov: Jánosovi Asbóthovi a Karolovi Georgovi Rumymu, neskôr pôsobiacich na Vysokej škole poľnohospodárskej  v Keszthelyi. Ich mená zdobí pamätná tabuľa na kežmarskom lýceu.

 

Fenomén rodiny bol pre naše divadielko a snahy stále mimoriadne dôležitý.  Veď aj ďalší významní bratia, rodáci z Veľkého Slavkova, a profesori na kežmarskom lýceu  Pál a János  Hunfalvy (Paul a Johann Hunsdorfer)majú aj dnes čo povedať ľudom a najmä školám. Zakladateľ geografie v Uhorsku János Hunfalvy (1820-1888) a priekopník etnografie a maďarskej jazykovedy  Pál Hunfalvy (1810-1891) už majú od r.2008 odhalené dve pamätné tabule v Kežmarku a jednu vo Veľkom Slavkove. Vďaka  patrí mestu Kežmarok, Spišskému dejepisnému spolku v Levoči, Karpatsko-nemeckému spolku a Evanjelickému zboru v Kežmarku, Obecnému úradu vo Veľkom Slavkove, Hunfalvyho spoločnosti v Košiciach , Základnej škole Jánosa Ranoldera v Keszthelyi  a Hunfalvyho strednej školy v Budapešti, fínskemu profesorovi Ilpo Tapani Pirainnenovi, známemu maďarskému orientalistovi Gejzovi Bethlenfalvymu a chatárovi Viktorovi Beránkovi z Chaty pod Rysmi. Finančnou podporou mesta Kežmarok bola v r.2008 vydaná brožúra „Bratia  Hunfalvyovci v zjednotenej Európe“ z vedeckej konferencie, ktorú naše divadielko zorganizovalo na svojej materskej škole. Z týchto Ugro-fínskych dní ostal nezabudnuteľný zážitok na  spoločnej tatranskej túre k základom bývalej Hunfalvyho chaty a skorší výlet na Hunfalvyho sedlo, ktoré sa dnes volá Sedlo Váhy(v blízkosti Chaty pod Rysmi). Ďakujeme priateľom z Hunfalvyho strednej školy v Budapešti, ktorí si zveľaďujú pamiatku na Jánosa  Hunfalvyho vo svojej stálej výstavnej expozícii na škole a rôznymi školskými aktivitami na ktorých aj nás srdečne hostili z príležitosti svojho medzinárodného vzdelávacieho projektu. Bratia Hunfalvyovi, Genersichovci, Petzvalovci si zvlášť zasluhujú pozornosť nielen pre prácu, ktorú vykonali pre ľudstvo, ale aj pre zbližovanie maďarských a slovenských pedagógov a žiakov na spoločných medzinárodných vzdelávacích projektoch.

 

Našou osobitnou srdcovou osobnosťou vo vzťahu  k Tatrám je legendárny kežmarský profesor Alfréd Grosz (1885-1973), nestor tatranského horolezectva a záchrannej služby  v Tatrách, historik, spisovateľ, požiarnik, fotograf, etnograf, funkcionár Karpatského spolku historik  a humanista, ktorý by mohol aj teraz veľa prispieť k nášmu vzájomnému zbližovaniu. Túto osobnosť sme verejnosti a školám bližšie priblížili v r.1990 dramatickým pásmom a potom celou panorámou rôznych podujatí, ktoré žijú doteraz. V Kežmarku mu bol zásluhou najmä jeho žiakov v r. 1993 odhalený  pamätník a pomenovaný jeho menom park.  Aj u vás zásluhou  Ákosa  Neidenbacha vyšla hodnotná vyše 1000 stranová dvojdielna publikácia o profesorovi Alfrédovi Groszovi. Doteraz je jeho životné dielo nevyčerpateľnou studnicou pre učenie školou prírody a humanizmu, ale aj v zbližovaní ľudí rôznych smerov. Veríme, že počas nášho krátkeho života sa nám podarí odkryť a využiť aspoň časť jeho  diela.

 

 

 

A mappában található képek előnézete A Tátra kincsei - Érd, MFM, 2014.

 

Hozzászólások

Hozzászólás megtekintése

Hozzászólások megtekintése

Nincs új bejegyzés.